Každý, kto býva v podnájme a sťahuje sa minimálne každý rok, si so sebou z miesta na miesto/z bytu do bytu nosí okrem svojho oblečenia aj niečo iné svoje. Sú to nejaké dekorácie do bytu, nejaké spomienkové predmety, alebo menšie kusy nábytku – stolík, nočná lampa, policový regál… So mnou stále cestuje jedna biela komoda.
Moja biela komoda znamená domov
Moja biela komoda – nejde o vzácnu vec ani starožitnosť, neutratila som za ňu veľa peňazí a ani som ju nedostala do daru, teda nemám k nej citový sentimentálny vzťah. Je to však moja biela komoda, ktorá je jedinečná a ktorú keď vidím viem, že som doma. Moja biela komoda má dizajn, ktorý sa hodí do každej miestnosti každého bytu. Cestuje so mnou už niekoľko rokov a to nie len z bytu do bytu ale aj z jedného mesta do druhého, dokonca aj z jednej krajiny do druhej. Keby ten nábytok vedel rozprávať…
Jedinečný kus
Moja biela komoda je drevená, stojí na štyroch nôžkach, má štyri šuplíky, ktoré majú každý po dve kovové okrúhle úchytky. Pôvodne bola biela s nejakým dekoratívnym nápisom alebo vzorom, ktorý neskôr niekto prekryl znovu bielou farbou na drevo. Táto povrchová biela farba sa však časom mierne ošúchala a vzor trošku presvitá. Ja som sa nikdy nesnažila obnoviť farbu na mojej bielej komode alebo ju nejak ošetriť. Páči sa mi, že na komode vidieť „jej vek“. Je to celkom zaujímavé ale aj napriek svojmu starému vzhľadu francúzskeho štýlu sa veľmi dobre hodí aj do klasických, moderných ale aj industriálnych bytov, v ktorých som bývala. Za tie roky mi biela komoda slúžila v chodbe – na odkladanie pošty, kľúčov a nákupných tašiek; v obývačke s malou lampou; v spálni – ako nočný stolík vedľa postele; a aj v kuchyni – v jedálenskej časti v rohu pri okne, kde sa na nej krásne vynímal môj kvet.
Možno raz moja biela komoda skončí niekde v garáži na odkladanie náradia alebo jej dni úplne skončia, zatiaľ je však stále užitočná a veľmi praktická u mňa doma.