Určite nielen medzi odborníkmi, ale aj medzi laikmi sa občas vedú úvahy o vlastnostiach a kvalite útočných pušiek. Odborné diskusie sa často týkajú aj toho, či je  lepšia ruská zbraň AK-47 alebo americká puška M16. Každá diskutujúca strana má svoje argumenty. V prípade pušky M16 sa najviac zdôrazňuje jej presnosť a modernejšia koncepcia. Za hlavné nedostatky sa považuje pomerne veľká poruchovosť pri dlhotrvajúcej streľbe a citlivosť na extrémne podmienky. Isté však je, že sa puška M16  osvedčila natoľko, že  doteraz nebola vynájdená zodpovedajúca a kvalitná náhrada.

Vývoj pušky M16 ovplyvnila vojna vo Vietname

História zbrane M16 siaha až do začiatku 50. rokov, kedy sa americká armáda rozhodla zaviesť 7,62mm poloautomatickú štandardnú zbraň M14.  Ozývali sa ale hlasy, aby budúce pušky používali strelivo menších kalibrov. V roku 1954  v zbrojovke Armalite navrhli plne automatickou zbraň AR-10,  ktorá bola čoskoro adaptovaná aj na muníciu ráže 5,56 mm. Puška AR-15 bola na svete. Zaujal dizajn samotnej zbrane. Namiesto vtedy obvyklých výliskov z ocele sa použil predovšetkým hliník a plasty. V roku 1959 predala firma Armalite licenciu na nové pušky zbrojovke Colt. Tieto pušky boli dodané do niekoľkých ázijských krajín, ale americké ozbrojené sily stále váhali.

Puška AR15 pemenovaná na M16

Na začiatku 60. rokov pušky AR-15 kúpila aj armáda Južného Vietnamu a potom konečne prišla objednávka od amerického vojenského letectva.  V roku 1963 americká armáda prijala pušku AR-15 do výzbroje pod názvom M16 a začala si objednávať stále väčšie počty. Puška M16 vzápätí získala prezývku „Black Rifle“ ( „čierna puška“), ktorá pramenila z jej nezvyklého kovo-plastového vzhľadu.

Puška M16 a jej spoľahlivosť

Faktom však je, že prvé skúsenosti s M16 neboli úplne optimálne. Vojaci si cenili malú hmotnosť, presnosť a jednoduché používanie. Kritizovali však nízku spoľahlivosť pušky. Až okolo roku  1969 sa dalo konštatovať, že puška M16 dosiahla náročné požiadavky na spoľahlivé fungovanie v bojových podmienkach.