Drevené luky, tréning streľby z lukov ako povinný výcvik a lukostrelci ako súčasť ochranných aj bojových jednotiek. To všetko začal cielene zavádzať známy anglický kráľ Henrich VIII. Lukostrelci v anglickej armáde mali dôležitú funkciu najmä na začiatku bitky. Mali za úlohu vystrašiť a zmenšiť rady nepriateľa, skôr než prišiel rad na boj z blízka muža proti mužovi. Kvôli tomu lukostrelci najčastejšie takticky strieľali na nepriateľské zoskupenia vysokými oblúkmi. Za vlády Henricha VIII. bol povinný aj lukostrelecký výcvik detí. V bitkách Angličania využívali deti k tomu, aby zbierali už vystrelené šípy na bojisku.
Luky a bitka pri Hastings
Táto bitka bezpochyby patrí k najznámejším vo vojenskej histórii vôbec. Odohrala sa v októbri 1066 v blízkosti anglického pobrežného mesta Hastings. Jazdci a pešiaci Viliama Normandského sa vylodili na anglickom pobreží. Pešiaci boli najčastejšie ozbrojení len drevenými zbraňami, akou bola kopija a oštep. Bolo medzi nimi aj veľa lukostrelcov a strelcov z kuše. Jazdci pred bitkou posadali z koní a bojovali pešo. Normandskí vojaci požívali luk zvaný „selfbow“, ktorý bol dlhý 170-180 cm. Od iných lukov sa líšil kratším ťahom tetivy. Aby bola streľba z takéhoto luku účinná, musela byť vzdialenosť medzi strelcom a cieľom menšia ako 100 m.
Anglickému vojsku chýbali luky
Anglické vojsko bojovalo pod vedením Harolda II. Malo podobnú výstroj a výzbroj ako mali normandskí bojovníci. Avšak vo vojsku Harolda II. bolo veľmi málo lukostrelcov. To viedlo k tomu, že keď normandskí lukostrelci vystrielal svoje šípy, nemohli zobrať šípy protivníka, ako to zvykli robievať bitkách, a tým pádom už nemohli ďalej strieľať. O priebehu bitky sa toho veľa nevie. Bitka začala hustým dažďom šípov a vrhaním oštepov. Neskôr bojoval muž proti mužovi. Kráľ Harold II. bol pravdepodobne zabitý šípom streleným do oka. Angličania sa potom začali vzdávať a Normani vyhrali. A z víťaza bitky pri Hastings Viliama Normandského sa neskôr stal známy anglický kráľ Viliam Dobyvateľ.